Liečba svetlom je súčasťou histórie ľudstva po celú dobu jeho existencie. Jedným z prvých cielených využití svetelnej energie pri liečbe je obdobie 2500 prd. n. l. z Egypta a okolo roku 1400 pr. n.l. z Číny, ale ku skutočnému rozmachu prišlo až v kultúrach starého Grécka a Ríma, kedy ľudia mali v každom dome slnečné kúpele. Za pôvodnú metódu možno považovať z historického hľadiska helioterapiu (liečbu slnečným svetlom). V období stredoveku bola táto metóda podobne ako mnoho iných zabudnutá, ale s príchodom renesancie sa opäť začala odporúčať a praktizovať. K veľkému rozkvetu helioterapie prišlo v prvej polovici 19. storočia.

V ordináciách lekárov sa liečba svetlom natrvalo presadila koncom 19. storočia a jej výrazný prínos pre medicínu potom začiatkom 20. storočia potvrdila i „Nobelova cena“, ktorú v roku 1903 získal dánsky lekár N. L. Finsen (1860 – 1904) za liečbu kožných chorôb a to hlavne tuberkulózy kože (lupus vulgaris) pomocou koncentrovanej svetelnej stimulácie.

Liečba svetlom sa však dlhú dobu obmedzovala len na jednoduché pôsobenie svetla alebo na ožarovanie infračervenými lúčmi (dnes patrí do termoterapie – terapia teplom) a ku skutočnému prielomu prišlo až  rozvojom laserové techniky od druhej polovici 60. rokov minulého storočia. Bol použitý pojem polarizované – alebo tiež fyzikálne modifikované svetlo a umelé zdroje polarizovaného svetla boli následne skúmané v rôznych oblastiach medicíny.

Pomerne značným problémom, ktorý bránil masovému rozšíreniu laserov, bola a je ich cena, ale tiež dodržiavanie bezpečnostných hygienických noriem. Preto teoretické práce i klinické testy začiatkom 80. rokov minulého storočia viedli ku konštrukcii biolampy – jednoduchšieho, lacnejšieho zdroja liečebného biostimulačného svetla, pracujúceho na princípe polarizovaného svetla vyžarovaného halogénovou žiarovkou.

Zatiaľ posledným vývojovým krokom sú biostimulačné lampy s polarizovaným LED diódovým zdrojom svetla, ktorých využitie bolo relatívne nedávno objavené laserovým priemyslom. Prevádzkový cyklus prístroja s LED diódami je ďaleko efektívnejší než u biolámp s halogénovým zdrojom a je zrovnateľný s laserovými prístrojmi. Vďaka tomu je možné nahradiť pri niektorých terapeutických aplikáciách laserové prístroje biolampami s polarizovanými LED diódovými zdrojmi svetla, bez toho aby bol akokoľvek znížený účinok terapie.

Fototerapia (terapia polarizovaným svetlom) nie je žiadny liečebný prostriedok alebo liek, ale prírodná fyzikálno-biologická metóda, ktorá prirodzeným spôsobom vhodne stimuluje živé organizmy.