Prečo sa voda chlóruje

Chlorizácia vody nie je výmyslom pohodlných vodární. Pitná voda z verejných vodovodov je chlórovaná k zaisteniu bakteriálnej nezávadnosti v zmysle štandardov, a to s minimálnymi výnimkami na celom svete. Chlór vydrží vo vode relatívne dlho. Chráni tak pitnú vodu v priebehu jeho transportu potrubím pred druhotnou bakteriálnou kontamináciou alebo rekontamináciou.

V roku 1974 zistili americkí odborníci zvýšený obsah chloroformu, bromidichlormetanu, bromoformu a im podobných zlúčenín v pitnej vode. Následným sledovaním vo vodárňach USA bolo zistené, že tieto látky, tzv. trihalometany (THM) sú prakticky všadeprítomným kontaminantom v chlórovaných pitných vodách. Koncentrácia THM sa pohybovala od tisícin do až 0,40 mg/l. Bolo zistené, že tieto látky vznikajú pri chlorizácii pitnej vody z látok huminového typu (bežná súčasť prírodných povrchovách vôd) ale i z rias a niektorých organických zlúčenín.

Ako škodí chlór?

Chlór je prvok toxický, i keď predovšetkým v prípade, že je viazaný v organickej zlúčenine. No použitie anorganických zlúčenín, z ktorých sa uvoľňuje hlavne chlór plynný, vedie k tvorbe látok organických, preukázateľne zvyšujúcich riziko vzniku nádorových ochorení.

Niektoré štúdie poukazujú na súvislosť medzi chlórovanou vodou a karcinogénom hrubého čreva a konečníka. Ďalšími typmi nádorových ochorení, s ktorými je chlór spojovaný, je rakovina močového mechúra, prsníkov, mozgu a pľúc.

K takýmto záverom došiel vo svojich dlhoročných štúdiách Dr. Robert D. Morris z Medical College of Wisconsin v Milwaukee spoločne s kolegami z Harvard University. Podľa ďalších zistení po 35 rokoch popíjania chlórovanej vody z kohútika hrozí ľuďom nebezpečenstvo, že ochorejú na niektorú z uvedených chorôb.

Chlór i organochlórové deriváty (THM) sa dajú odstrániť domácimi úpravami vody (vodnými filtrami).